Historia Internetu
VZNIK:
Mnohí odborníci datujú vznik moderného internetu do roku 1989.
Internet tvorí neoddeliteľnú súčasť každodenného života ľudí po celom svete.
Predchodca internetu
Počiatky internetu sú zakorenené v 50. rokoch minulého storočia v USA, keď vrcholila Studená vojna a vzťahy medzi Severnou Amerikou a Sovietskym zväzom boli napäté. Práve hroziaci jadrový konflikt viedol USA k potrebe vytvoriť komunikačný systém, ktorý by odolal v každej situácii. Prvé počítače boli síce výkonné, no aj veľké, ťažké a neprenosné, a tak začal výskum možnosti rozsiahlej počítačovej siete, ktorá nebude sústredená len na jednom mieste.
Prvé využitie počítačovej siete
K prvému použitiu počítačovej siete došlo v roku 1965, keď Lawrence Roberts vytvoril dva samostatné počítače na rôznych miestach, ktoré spolu komunikovali. Spojenie prebiehalo pomocou telefónnej linky s akusticky prepojeným modemom a prenášalo digitálne dáta pomocou paketov, čiže ucelených blokov dát. Leonard Kleinrock bol prvým človekom, ktorý využil na odoslanie správy sieť na prepínanie paketov, ktorá tvorí základ pre dátovú komunikáciu aj v súčasných počítačových sieťach. Aj keď prvý pokus zlyhal, druhý sa ukázal ako úspešný, vďaka tomu sa zrodil
Vznik moderného internetu
ARPANET prijal TCP/IP 1. januára 1983, čo viedlo k vzniku siete sietí, ktorá umožnila rôznym počítačom v rôznych sieťach medzi sebou komunikovať. Bývalý ARPANET tak definitívne získal podobu, v ktorej sú všetky siete prepojené univerzálnym jazykom, a tak sa na tento deň datuje aj oficiálny vznik moderného internetu.
.https://youtu.be/1BAs_ps61As?feature=shared
VIDEO by malo zodpovedať všetky vaše veškeré otázky... :)
Roku 1969 – americká agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency) prišla s myšlienkou prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít a federálnych výskumných stredísk medzi sebou. ARPA poverila firmu BBN (Bolt Beranek and Newman), aby vypracovala štúdiu o možnostiach prepojenia výskumných centier s počítačovým systémom ministerstva obrany. BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov a počítač pre riadenie siete, ktorý nainštalovali na univerzite v Los Angeles v Kalifornii.
Roku 1970 – boli pripojené ďalšie tri univerzity a tým vznikla prvá sieť s prepájaním paketov s názvom ARPAnet (ARPAnet tak pomocou prenajatých liniek s rýchlosťou 56 kb/s prepájal medzi sebou štyri univerzity). Každý počítač zapojený v sieti mal rovnocenné postavenie. Sieť ARPAnet sa ukázala veľmi úspešnou.
Už v roku 1971
– mala sieť ARPAnet prepojených 16 počítačových systémov,
– v Spojených štátoch amerických (USA) bola založená skupina, ktorá sa mala zaoberať vývojom nových prenosových protokolov.
Roku 1972
– bolo na sieti ARPAnet pripojených 40 počítačových systémov. Medzi jednotlivými systémami sa posielali súbory a elektronická pošta. Prenos veľkých súborov dát sa uskutočňoval pomocou služby FTP (File transfer protocol),
– vo Washingtone sa konala prvá konferencia, ktorej cieľom bolo uzavrieť dohodu v komunikačných protokoloch. Protokoly by umožnili prácu v sieti rôznym počítačovým systémom v rôznych sieťach. Vinton Cerf (1943), ktorý mal zásluhu na zriadení siete ARPAnet, mal vytvoriť protokol, ktorý by umožňoval prepájať rôzne typy sietí,
– americký počítačový inžinier Roymond Tomlinson (1941) vyriešil problém ako oddeliť meno adresáta od e-mailovej adresy tak, že použil znak klávesnice, ktorý sa nevyskytuje v nijakom mene a pre bežného používateľa nemá nijaký význam. Išlo o symbol @. Odvtedy sa začal používať na celom
Internet predstavuje moderný komunikačný nástroj, ktorý zásadným spôsobom mení a uľahčuje spôsob komunikácie medzi ľuďmi, odstraňuje geografické bariéry a skracuje vzdialenosti. Internet je nevyčerpateľným zdrojom informácií a poučenia o všetkom, čím sa ľudia na celom svete zaoberajú. Možno ho považovať za najväčší svetový trh tovarov, informácií a služieb.
Roku 1969 – americká agentúra ARPA (Advanced Research Project Agency) prišla s myšlienkou prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít a federálnych výskumných stredísk medzi sebou. ARPA poverila firmu BBN (Bolt Beranek and Newman), aby vypracovala štúdiu o možnostiach prepojenia výskumných centier s počítačovým systémom ministerstva obrany. BBN navrhla protokol siete s prepájaním paketov a počítač pre riadenie siete, ktorý nainštalovali na univerzite v Los Angeles v Kalifornii.
Roku 1970 – boli pripojené ďalšie tri univerzity a tým vznikla prvá sieť s prepájaním paketov s názvom ARPAnet (ARPAnet tak pomocou prenajatých liniek s rýchlosťou 56 kb/s prepájal medzi sebou štyri univerzity). Každý počítač zapojený v sieti mal rovnocenné postavenie. Sieť ARPAnet sa ukázala veľmi úspešnou.
Už v roku 1971
– mala sieť ARPAnet prepojených 16 počítačových systémov,
– v Spojených štátoch amerických (USA) bola založená skupina, ktorá sa mala zaoberať vývojom nových prenosových protokolov.
Roku 1972
– bolo na sieti ARPAnet pripojených 40 počítačových systémov. Medzi jednotlivými systémami sa posielali súbory a elektronická pošta. Prenos veľkých súborov dát sa uskutočňoval pomocou služby FTP (File transfer protocol),
– vo Washingtone sa konala prvá konferencia, ktorej cieľom bolo uzavrieť dohodu v komunikačných protokoloch. Protokoly by umožnili prácu v sieti rôznym počítačovým systémom v rôznych sieťach. Vinton Cerf (1943), ktorý mal zásluhu na zriadení siete ARPAnet, mal vytvoriť protokol, ktorý by umožňoval prepájať rôzne typy sietí,
– americký počítačový inžinier Roymond Tomlinson (1941) vyriešil problém ako oddeliť meno adresáta od e-mailovej adresy tak, že použil znak klávesnice, ktorý sa nevyskytuje v nijakom mene a pre bežného používateľa nemá nijaký význam. Išlo o symbol @. Odvtedy sa začal používať na celom svete.
 |
Arpanet v roku 1973 |
V roku 1974
– vznikol protokol TCP/IP (Transmission control protocol/internet protocol). Jeho autormi boli Robert Kahn (1938) a Vinton Cerf. Protokol bol sprístupnený zadarmo a bez obmedzenia, čím bola poskytnutá k dispozícii informatikom na celom svete základná a kľúčová technológia na prácu počítačov v sieti a prepájanie sietí medzi sebou,
– v tom istom období bol vyvinutý operačný systém UNIX pre počítače DEC s možnosťou práce v sieťovom režime. UNIX bol nasadený na univerzitách a práca v sieti už nebola len výsadou vládou podporovaných programov.
Už-v-roku-1977-–-vznikla v USA sieť Theorynet, pomocou ktorej komunikovalo viac ako 100 pracovníkov prostredníctvom elektronickej pošty.
Roku 1978 – prvý e–mail s marketingovýnm obsahom poslal zástupca počítačovej firmy DEC Gary Thuerk. Správa lákala príjemcov na seminár o novom mikropočítači DECSYSTEM–20, ktorý sa konal v Kalifornii. Niektorí používatelia ARPAnetu boli vtedy urazení, že pozvánku/spam nedostali.
Roku 1979 – výskumní pracovníci z rôznych univerzít na svojom stretnutí vytvorili sieť CSnet (Computer science research network).
 |
Arpanet v roku 1980 |
Roku 1980 – Vinton Cerf navrhol prepojiť ARPAnet a CSnet prostredníctvom TCP/IP protokolov. Tento rok sa tak stal rokom zrodu skutočného Internetu ako súboru viacerých nezávislých sietí.
Od-roku-1984-–-sa Internet začal rozvíjať v akademickom prostredí. Bol to začiatok práce podľa dohodnutých protokolov s využívaním a riadením niekoľkých superpočítačov na diaľku. Podnikatelia sa o Internet nezaujímali – nenachádzali ešte spôsob ako ho využiť.
Roku 1987 – vládna agentúra NFS (National Science Foundation) začala medzi sebou prepájať americké počítačové siete. Bola tu snaha vybudovať NSFnet (National science foundation network) na základe prepojenia šiestich veľkých počítačov v krajine. Cieľom bolo vybudovať kvalitnú sieť, ktorá by slúžila predovšetkým vedeckovýskumnej základni krajiny. Spomínaná sieť zohrala a hrá kľúčovú úlohu pri vzniku Internetu, pretože NFSnet bola použitá ako prenosná sieť na medzinárodnú sieť. To umožnilo využitie existujúcej siete a viedlo k rýchlemu rozvoju siete Internet, ktorá sa až do roku 1990 využívala predovšetkým v akademickom prostredí.
Roku 1989
– Tim Berners–Lee (1955), pracovník Európskeho laboratória fyziky častíc v CERNe (European Organization for Nuclear Research) pri Ženeve, prišiel s myšlienkou, že prenos súborov po sieti by sa dal využiť na vytváranie hypertextových dokumentov, t.j. dokumentov, v ktorých označené slová odkazujú na ďalšie dokumenty, ktoré sa nachádzajú napríklad na inom svetadiele. Pre internú potrebu v Cerne vytvoril programový komplet, ktorý nazval web – pavučina (hypertextových odkazov). Web sa vďaka svojim kvalitám rýchlo rozšíril po celej sieti a neoddeliteľnou súčasťou Internetu sa stal World Wide Web (www – celosvetová pavučina),
– na Internet bolo už pripojených viac ako 150 000 hostiteľských počítačov.
Od roku 1990 – sa výrazne zmenila stratégia v oblasti Internetu. Začalo jeho využívanie na komerčné účely a nastalo obdobie neuveriteľného vzrastu.
Roku 1991 – bol prijatý High performance computing act a vytýčená úloha vybudovať základy siete NREN (National research and education network), ako siete s gigabitovou rýchlosťou. Toto rozhodnutie iniciovalo vznik výkonnej chrbticovej siete na obchodné účely, tzv. CIX (Commercial internet exchange).
Roku 1992 – vznikla Spoločnosť pre Internet (Internet Society), ktorej prezidentom sa stal Cerf. Táto spoločnosť od svojho vzniku prevzala najvýznamnejšie internetové aktivity a taktiež aj morálnu zodpovednosť za ďalší rozvoj Internetu,
– objavili sa grafické prehliadače www, v ktorých boli k textu pripojené obrázky, čím sa stal vzhľad dokumentov prirodzenejší a umožnil ešte lepšiu výmenu informácií. Spoločnosť NCSA (National Center for Supercomputing Applications) predstavila browser NCSA Mosaic. Tento doslova spôsobil zlom vo využívaní Internetu. Ide o browser, ktorý si prvý získal veľkú popularitu,
– na konci roku bolo na Internet pripojených už viac ako 1 milión hostiteľských počítačov, čo predstavovalo vyše 2 milióny používateľov Internetu.
Roku 1993 – nastal neobvyklý nárast Internetu predovšetkým v komerčnom prostredí. Snahou bolo, aby sa Internet stal bežnou súčasťou každodenného života. Pripojených bolo viac ako 2 milióny hostiteľských počítačov a vyše 10 miliónov používateľov. Počet www serverov bol vyše 150. Prišiel čas využívania videokonferencií. Internet sa využíval napríklad na skúšanie študentov, na odpovede na otázky zákazníkom a podobne. Pomocou špeciálnych komprimačných programov sa prenášal aj videosignál.
Roku 1994
– sa v USA pod názvom Globálna informačná infraštruktúra zrodil najprestížnejší projekt informatizácie sveta. Jeho cieľom bolo odstrániť všetky bariéry prístupu k informačným zdrojom a tým ich maximálna demokratizácia. Informačné zdroje mali prostredníctvom informačnej superdiaľnice vytvárať virtuálnu knižnicu, kde budú informácie prístupné pre každého,
– bola založená spoločnosť (Netscape) (Netscape Communications Corporation) a vydaná prvá verzia v minulosti jedného z najpopulárnejších browserov webovských stránok – Netscape Navigator,
– bolo založená W3C (World Wide Web Consortium) s cieľom koordinovať vývoj noriem a aplikácii tak, aby bolo možné využívať a ďalej zdokonaľovať všetky možnosti World Wide Webu,
– elektronický obchod dosiahol výšku 200 miliónov dolárov,
– pripojených bolo okolo 4 miliónov hostiteľských počítačov a cca 15 miliónov používateľov.
Od roku 1996 – sa v USA, Európe a Japonsku, v súvislosti s vytvorením nových podmienok pre elektronický obchod, najväčší dôraz kládol na vybudovanie globálnej informačnej infraštruktúry. Ten vyústil do vzniku globálneho elektronického trhu. Jeho charakteristickými prvkami sú otvorenosť, jednoduchosť používania a ľahký prístup.
Už v roku 1997
– bolo možné na Internete prezerať trojdimenzionálny priestor, chytiť a skúmať predmety, ísť z miestnosti do miestnosti, pozrieť si sochy a diela umelcov,
– pripojených bolo okolo 29 miliónov hostiteľských počítačov, čo predstavuje viac než 100 miliónov používateľov a vyše 1 milióna www serverov.
V júni 1998 – bolo na Internet pripojených viac ako 36 miliónov hostiteľských počítačov na svete.
Roku 2000 – počet používateľov Internetu presiahol hranicu 1 miliardy ľudí.
Zdroje:https://www.youtube.com/watch?v=1BAs_ps61As
https://www.google.com/search?sca_esv=835ba0ee2498b9ce&sca_upv=1&rlz=1C1CHBD_enSK1074SK1074&q=Historia+internetu&uds=AMwkrPv3j3EkEIkbFS2
https://www.quark.sk/strucna-historia-internetu-od-jeho-vzniku-az-po-sucasnost/
